inf

76. vysvetlite podstatu resorpcie

·  prijímanie rozpustených látok alebo tekutín do vnútra bunky (cez bunkovú membránu)

·  prijímanie látok do telových tekutín stenami vlásočníc, lymfatických ciev, kožou či sliznicami (vrátane čriev)

78.vysvetlite strávitelnosť živín

udáva % živín krmiva, ktoré zvieratá strávia a tým dokážu využiť na produkciu a záchov

79.akými metódami zisťujeme strávitelnosť živín

- in vivo – pokusy na zvieratách

- in vitro – pokusy v laboratórnych podmienkach

Medzi in vivo patrí:

- klasická metóda

- diferenčné metódy- jednoduchá, substitučná, regresná

- indikátorová metóda

- in situ (in sacco)

80.IN VITRO

-stráviteľnosť sa zisťuje v lab. podmienkach simulovaním prostredia tráviecej sústavy. Používajú sa prístroje a synteticky vyrobené enzýmy, kyseliny, ale aj odobratá bychorová tekutina od zdravých zvierat.

81.IN SACCO

stráviteľnosť sa zisťuje na malom množstve krmiva, ktoré sa v perforovaných vrecúškach vkladá do tráviaceho traktu pokusných zvierat. Výhodou je vyskolá opakovateľnosť na malom počte zvierat, stanovenie stráviteľnosti rôznych druhov krmív pri jednom type KD, možnosť sledovania stráviteľnosti krmív v jednotlivých úsekoch tráviacej sústavy...

82. vysvetlite princíp metódy IN VIVO

používa as u tých krmív, ktoré je možné skrmovať samostatne, a očakáva sa stráviteľnosť OH od 55 do 75%. V pokuse musia byť min. 3 zvieratá.

pozostáva: a) prípravné obdobie – navykanie na príjem testovaného krmiva, 5-20 dní

                  b) pokusné obdobie – trvá min. 6 dní, krmivá sa podávajú v presne stanovenom 

                                                     množstve a v určitej frekvencii počas dňa

83. aké podklady sú potrebné pre výpočet bilancie N

-obs. N prijatého v krmive

-obs. N vylúčeného vo výkaloch

-obs. N vylúčeného v moči

-obs. N vylúčeného v živ. produktoch (mlieko..)

 N uložený v tele=N krmiva-(N výkalov + N moču + N v produktoch)

84.ako sa z bilancie N vypočíta prírastok bielkovín v tele zvierat v prípade kladnej bilancie

vypočítanú bilanciu N vynásobíme 6,25 aby sme zistili obs. bielkovín.

Prírastok mäsa zistíme prepočtom, v 1000 g br. mäsa je 230 g bielkovín

85.kedy možeme určiť bilanciu C

ak poznáme :

-množstvo C prijatého krmivom

-množstvo C vylúčeného vo výkaloch

-množstvo C v moči

-množstvo C vo vylúčených plynoch

-u produkujúcich zvierat musíme stanoviť množstvo C v mlieku, u nosníc vo vajíčkach

-premenu bielkovín (svalové tkanivo zbavené tuku a popolovín obs. v sušine 52,54% C, 16,67% N a bezvodný tuk 76,5% C)

86. ako sa z kladnej bilancie C vypoíčíta množstvo vyprodukovaného tuku v tele

C uložený v tele zvierat vo forme tuku = C krmiva-(C výkalov + C moču + C dýchacích  plynov + C plynov tráviaceho aparátu + C bielkovín uložených v tele)

87 .čo rozumieme pod stanovením oxidovaných živín, ktoré k nim zaradujeme a ktoré podklady potrebujeme pre ich stanovenie

88. vymenujte stupne premeny energie a straty ku ktorým v jednotlivých stupňoch premeny dochádza

                                             Brutto energia

  - energia výkalov

                                             Stráviteľná energia

 - energia moču a plynov

                                             Metabolizovateľná energia

- tepelná energia

                                            Netto energia

                 netto energia na záchov         netto energia na produkciu

89. od čoho závisí velkosť proteolýzy v predžalúdku

- od času zdržania N-látok v bachore, od stupňa rozpustnosti N-látok, - od stupňa prirodzenej a získanej rezistencie N-látok, - od účinnosti a fyziologickej zvláštnosti

90. čo je zdrojom N u väčšiny bachorových baktérií a kolko mikrobiálnych bielkovín sa vytvorí z jedného kg fermentovatelnej OH

zdroj dusíka je amoniak, ktorý je konečným produktom rozkladu bielkovín v bachore. Z 1 kg fermentovateľnej organickej hmoty sa syntetizuje 145 g mikrobiálnych bielkovín.

91.  ako môžeme zlepšiť využívanie NL u prežúvavcov

znížením stupňa proteolýzy v bachore a to:

-úpravou veľkosti častíc krmiva

-priamou pasážou dusíkatého substrátu do slezu

-tepelným alebo chemickým ošetrením

-znížením dezaminačnej aktivity mikrobiálnej populácice

92. uvedte dovody posledných zmien pri hodnotení NL

nedostatočné zhodnotenie:

-mikrobiálnej fermentácie v predžalúdkua hrubom čreve

-degradácie NL krmiva

-využiteľnosti disponibilných zdrojov NL v tenkom čreve

93.akými hodnotami hodnotíme NL a prečo ich hodnotíme 2 hodnotami

- PDIN =  PDIA + PDIMN

- PDIE =  PDIA + PDIME

-oddelené hodnotenie prívodu NL pre bachorové mikroorg. a pre org. hostiteľského zvieraťa

- degradovateľnosť NL krmív v bachote považujú za najvýznamnejšie kritérium hosnotenia

94. ktoré vstupné údaje potrebujeme vedieť pri výpočte PDI

- obsah N-látok (Nx6,25)

- efektívna degradovateľnosť N-látok (deg)

- obsah fermentovateľnej organickej hmoty

- skutočnú stráviteľnosť nedegradovaných N-látok (UDP) v tenkom čreve (dsi)

Rovnice:

PDIA = NL.1,11.(1-deg/100).1.dsi/100

PDIMN = NL.[ 1-1,11.(1-deg/100)].0,576

PDIME = FOH.0,0928

95.  čo rozumiete pod pojmom ideálna bielkovina

taká bielkovina krmiva, ktorá obsahuje všetky AMK vo vyžadovanom pomere pre záchov a produkciu

96. od čoho závisí potreba N látok u ošípaných

od kategórie ošípaných (rastúce ošípané, prasné prasnice, dojčiace prasnice)

97. od čoho závisí potreba N látok u hydiny

od kategórie hydiny (dospelá, rastúca) vekom sa potreba znižuje

98. aké sú požiadavky na N látky u rôznych druhov a kategórii hydiny

dospelá hydina:

a) záchovná potreba: 0,25 g N.kg^-1 ž.h., t.j. 1,6 g bielkovín (0,25*6,25)

b) produkčná potreba : 0,09 – 0,12 g NL . g^-1 vaječnej hmoty na deň so zreteľom na intenzitu

    znášky

rastúca hydina:

a) záchovná potreba: rovnako ako u dospelej

b) produkčná potreba: z množstva retentovaného N ako prírastku tela = 18%

                                    z množstva retentovaného N ako prírastku peria = 82%

99. čo vyjadruje biol. hodnota bielkovín

BHB – je číslo udávajúce pomer množstva dusíka zadržaného v organizme na záchov a rast k množstvu stráveného dusíka.

100. akými metódami zisťujeme biol. hodnotu bielkovín

- Na základe bilancie dusíka – Thomas Mitchelova metóda, - netto využitie N-látok (NPU), - obsah netto využiteľných N-látok

- Na základe rastových testov – bielkovinový produkčný pomer (PER), - pomer netto využiteľných N-látok (NPR)

- Chemické metódy – pomer k vaječnej bielkovine (EPV), - pomer k mliečnej bielkovine (MPV), - index esenciálnych aminokyselín (EAAI), - chemické skóre (CHS)

101 aké biol. metódy stanovenia biol. hodnoty poznáte

- Thomas Mitchelova metóda, - netto využitie N-látok (NPU), - obsah netto využiteľných N-látok, - bielkovinový produkčný pomer (PER), - pomer netto využiteľných N-látok (NPR)

102. aké chem. metódy stanovenia biol. hodnoty bielkovín poznáte

pomer k vaječnej bielkovine (EPV), - pomer k mliečnej bielkovine (MPV), - index esenciálnych aminokyselín (EAAI), - chemické skóre (CHS)

103. ako sa vypočíta biol. hodnota bielkovín na základe N bilancie

Thomasova metóda:

BHB% = N krmiva – (N výkalov – MNV) – (N v moči – ENM)/ N krmiva – (N výkalov – MNV) x100

Kde MNV = metabolický dusík vo výkaloch

ENM = endogénny dusík v moči

104. ako sa vypočíta bielkovinový produkčný pomer

PER vyjadruje prírastok živej hmotnosti zvieraťa, ktorý pripadá na jednotku prijatých N-látok. Vzorec: PER = prírastok živej hmotnosti v g/spotreba N-látok v g

105.vysvetlite index esenciálnych AMK a chemické skóre

- Index esenciálnych aminokyselín (EAAI) – vyjadruje geometrický sled % vyjadrených pomerov 10 esenciálnych aminokyselín v bielkovine krmiva k rovnakým aminokyselinám v bielkovine vajca.

- Chemické skóre – vyjadruje % podiel limitujúcej aminokyseliny v bielkovine krmiva k obsahu rovnakej aminokyseliny v bielkovine vajca.

Podiel sa počíta pre všetky nenahraditeľné aminokyseliny. Ako chemické skóre sa označí najnižšia hodnota.

106. charakterizujte výživnú hodnotu krmív

je daná

- obsahom energie

- obsahom nenahraditeľných organických živín

- obsahom nenahraditeľných makroprvkov

- obsahom nenahraditeľných stopových prvkov so špecifickým účinkom

- obsahom vitamínov

107.uvedte dôvody posledných zmien v energetickom hodnotení krmív pre prežúvavce

-využitie energie je závislé od druhu  produkcie

  využitie ME na    - záchov, produkciu mlieka, rast, tvorba plodu

-nebola zohľadnená metabolická veľkosť teľa pri výpočte potreby na záchov

-nebola zohľadnená potreba energia na pohyb vo väznom voľnom ustajnení a na pohyb na pastve

-štádium gravidity u dojníc bolo zohľadňované paušálne

-nebola zohľadnená útoveň výživy a využitie živín u dojníc

-boli podhodnocované OK

-potreba energie nebola vyjadrovaná v MJ

108.vysvetlite koeficient metabolizovatelnosti a koeficient strávitelnosti

Koeficient metabolizovateľnosti q=ME/BE

ME (metabolizovateľná energia) – musíme poznať – stráviteľné dusíkaté látky, stráviteľný tuk, stráviteľnú vlákninu a stráviteľné BNVL

BE (brutto energia) – musíme poznať – dusíkaté látky, tuk, vlákninu, BNVL

 Koeficient stráviteľnosti KS=ž. v krmive – ž. vo výkaloch/ž. v krmive x100

109. ktoré živiny potrebujeme poznať pri výpočte Brutto energie a metabolizovatelnej energie u JK

Energetickú hodnotu krmiva vypočítame na základe stanovenia obsahu BE a ME jednotlivých krmív podľa regresných rovníc.

BE = 0,0239.NL+0,0397.T+0,0200.VL+0,0174.BNLV

ME = 0,01588.SNL+0,03765.ST+0,01380.SVL+0,01518.SBNLV

BE – musíme poznať – dusíkaté látky, tuk, vlákninu, BNVL

ME - musíme poznať – stráviteľné dusíkaté látky, stráviteľný tuk, stráviteľnú vlákninu a stráviteľné BNVL

110. ktoré živiny potrebujeme poznať pri výpočte brutto energie a metebolizovatelnej energie u OK

Energetickú hodnotu krmiva vypočítame na základe stanovenia obsahu BE a ME jednotlivých krmív podľa regresných rovníc.

BE = 0,00588.NL+0,01918.OH

ME = 0,00137.SNL+0,01504.SOH

BE – musíme poznať obsah N-látok a organickej hmoty

ME – musíme poznať obsah stráviteľných N-látok a stráviteľnej organickej hmoty

111. ako vyjadrujeme energetickú hodnotu krmiva pre prežúvavce a prečo ju vyjadrujeme dvomi hodnotami

Vyjadrujeme ju v MJ v jednotkách NEL a NEV

NEL – netto energia laktácie

(dojnice, odchov jalovíc, odchov teliat, ovce, kozy)

Regresná rovnica: NEL = ME.(0,463+0,24.q)

NEV – netto energia výkrmu

(výkrm HD, výkrm jalovíc, teliat, baránkov, jahničiek)

Rovnica: NEV = ME.kzv

Kz = 0,554+0,287.q

Kv = 0,006+0,780.q

Kzv = kz.kv.1,5/kv+kz.(1,5-1)

Kzv (koeficient využ. energ. pre záchov a výkrm)

114.ktoré živiny sú potrebné na výpočet energie v krmivách pre ošípané

-stráviteľné NL

-stráviteľný tuk

-stráviteľná vláknina

-stráviteľné BNLV

-redukujúce cukry

115.čo predstavuje súhrn potreby energie pre rastúce ošípané

soma potreby energie na záchov a pre produkciu, ktorá sa počíta zo súčtu ukladania bielkovín a ukladania tiku vo forme prírastku

116. čo predstavuje súhrn potreby energie pre prasné prasnice

súčet potreby na záchov a energie potrebnej na ukadanie tuku a bielkovín v tkanivách tela matky

117. aké podkladové údaje sú potrebné pre stanovenie potreby N látok pre rastúce ošípané

-záchovná potreba lyzínu

-záchovná potreba NL

-potreba na produkciu podľa denného ukladania v tele prasiat

-využitie prijatých NL a využitia prijatého lyzínu

118. čo zahŕňa potrebu N látok pre prasné a dojčiace prasnice

prasné prasnice

-potreba AMK a NL na udržanie potenciálnej úžitkovosti

-potreba AMK a NL na jeho retenciu v embryonálnych tkanivách

-potreba AMK a NL na jeho retenciu v reprodukčných orgánoch, hlavne v maternici a v mliečnej žľaze

dojčiace prasnice

-potreba AMK a NL na zachovanie potenciálnej úžitkovosti

-potreba AMK a NL na tvorbu mlieka so zreteľom na ekvivalentnú väzbu medzi energiou a organizmom prasnice pri mobilizácii telesných rezerv

-potreba AMK a NL na jeho retenciu v tele prasnice

119. Ktoré živiny sú potrebné pre výpočet obs. energie v kŕmnej zmesi pre hydinu

tuk, NL, škrob, cukor

120. čo ovplyvňuje potrebu energie pre rastúcu hydinu a čo pre dospelú hydinu

u rastúcej hydiny – intenzita rastu

u dospelej hydiny - hmotnosť

121. ako delíme krmivá pre hydinu z hladiska obsahu energie

-krmivá s nižšou energetickou hodnotou

-krmivá s vysokou energetickou hodnotou

122. ktoré hodnoty zohladnujeme pri stanovení potreby N látok u hydiny

záchovnú a produkčnú potrebu

123. aké je poradie dôležitosti pri uhrádzaní potreby AMK pri intenzívnom raste mladej hydiny a pri produkcii vajec